SSPI

10 najväčších mýtov

o našom členstve v NATO
NATO
2

slovensko neposiela

2 % HDP

do “rozpočtu nato”

Finančné investície do obrany Slovenska sú veľmi obľúbenou oblasťou kritikov NATO. Tí najradikálnejší tvrdia, že míňanie peňazí na Ozbrojené sily SR je zbytočné a nemá žiadny zmysel. Tí racionálnejší si naopak uvedomujú, že existencia štátu bez armády je predsa len dosť riskantná, pretože tým by Slovensko prišlo nielen o základný nástroj proti akejkoľvek hrozbe, ale aj občania by prišli o pomoc vojakov pri množstve krízových situácií. Preto argument tejto skupiny je založený na tom, že Slovensko míňa na svoju armádu priveľa. A navyše, že vynakladá prostriedky nie na seba, ale posiela tieto peniaze kamsi do NATO, čo teda pre SR znamená takmer čistú stratu.

V prvom rade treba uviesť, že investície do obrany (merané zvyčajne v percentách HDP) sú investíciami do vlastných ozbrojených síl, pretože neexistuje niečo ako „spojenecké ozbrojené sily“ a „obranný rozpočet NATO“. Sila NATO je založená na súbore ozbrojených síl jednotlivých členských štátov a ich jednotlivých rozpočtov. Hoci je pravdou, že aj NATO ako organizácia disponuje istým spoločným balíkom peňazí na svoju prevádzku a niektoré spoločné aktivity, jeho výška je len zlomkom oproti celkovým obranným výdavkom všetkých členských štátov dokopy. Pre lepšie pochopenie, členské štáty NATO dnes vynakladajú na obranu vyše 900 miliárd eur, kým tzv. spoločný rozpočet NATO vytvorený z proporčných príspevkov spojencov tvorí len cca 1,8 mld. eur (príspevok SR doň pritom tvorí len 0,4784 %, čiže cca 8,6 mil. eur). Z civilnej časti spoločného rozpočtu je zabezpečovaná činnosť a prevádzka Medzinárodného štábu NATO a personálne výdavky jeho pracovníkov (cca 256,5 mil. eur). Z jeho vojenskej časti (cca 1,5508 mld. eur) sú zase platené výdavky Medzinárodného vojenského štábu, strategických veliteľstiev, systému rýchlej výstrahy a kontroly, ale aj spoločne financované časti operácií a misií Aliancie.

Ak sa vrátime k národným investíciám na obranu, druhou otázkou pre kritikov ostáva ich výška. Odporcovia tvrdia, že výdavky na armádu by sme nemali zvyšovať, lebo to ide na úkor životne dôležitých odvetví ako je školstvo, zdravotníctvo či sociálne veci. Zároveň, že tieto peniaze idú vlastne zbrojárskym firmám, pričom pri súčasnom tempe rastu výdavkov na zbrojenie aj tak nemáme šancu držať krok s priemyselne rozvinutým svetom. Toto je však trochu skreslený pohľad. Obrana a bezpečnosť patria k základným parametrom každého štátu a predpokladom rozvoja akejkoľvek inej oblasti. Výška výdavkov na obranu je tak nielen ukazovateľom stupňa kvality Ozbrojených síl SR, ale aj zodpovednosti krajiny spolupodieľať sa na odstrašení Aliancie a potenciálnej kolektívnej obrane spojencov. V roku 2006 bolo ministrami obrany NATO dohodnuté, že členské štáty budú vynakladať na svoju obranu minimálne 2 % svojho HDP. Toto usmernenie vychádzalo z odporúčaní aliančných plánovačov, ktorí posúdili toto číslo ako relatívne optimálne pre adekvátny rozvoj ozbrojených síl akéhokoľvek spojeneckého štátu. Je však aj symbolickým indikátorom politickej vôle prispievať k vzájomnej solidarite, na ktorej je fungovanie NATO založené.

Pred vyše desaťročím začal na Slovensku zápas s prepadom rozpočtu na obranu, keď došlo k jeho poklesu o vyše štvrtinu. Kým v roku 2009 tvorili obranné výdavky SR 1,5 % HDP, o rok neskôr to už bolo niečo menej ako 1,3 % a o dva roky 1,1 %. V rokoch 2013-2014 klesli dokonca pod 1 %, čo bolo najmenej od vstupu do NATO. Výsledkom dlhodobo nedostatočného financovania sa stal katastrofálny stav a koniec životnosti prakticky celého spektra vojenskej techniky: stíhačiek, helikoptér, dopravných lietadiel, tankov, obrnených vozidiel, ručných zbraní či radarov.

Ruská anexia Krymu ako aj vojna na Ukrajine však v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, viedli k zastaveniu negatívnych rozpočtových trendov a k postupnému rastu obranného rozpočtu. Výraznejší skok však nastal až v roku 2019, kedy Slovensko vynaložilo na obranu 1,74 % (1,59 mld. eur). Na rok 2020 je plánovaných 1,65 % (1,61 mld. eur), pričom postupne do roku 2024, v súlade so záväzkom spojencov z roku 2014 zo samitu vo Walese, by mala SR dosiahnuť požadované 2 %. Bez ohľadu na to, či sa tak skutočne stane, je dôležité, aby sme k budovaniu vojenských spôsobilostí v systéme kolektívnej obrany Aliancie prispievali primerane k našej veľkosti a sile ekonomiky. Je tiež podstatné, aby boli peniaze investované transparentne, účelne a efektívne. V opačnom prípade ani adekvátna výška tohto čísla nezaručí optimálny rozvoj slovenských obranných kapacít.

created by (2020)
Tento web je chránený pomocou systému Google reCAPTCHA. Ochrana súkromia | Podmienky používania.