SSPI
NATO
10
najväčších
10 mýtovmytov
o našom členstve v NATO

Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku sa rozhodol zozbierať desať najčastejších mýtov, ktoré sa o NATO a našom členstvom v Aliancii šíria.

NATO nie je prežitok
1

NATO nie je prežitok

z čias Studenej vojny

Aliancia je od svojho vzniku skupinou demokratických štátov, ktoré do nej vstupovali dobrovoľne – s túžbou vyhnúť sa opakovaniu hrôz druhej svetovej vojny. Po skončení studenej vojny sa členské štáty nechceli vzdať dáždnika svojej bezpečnosti, ktorú nespájali výlučne s existenciou Sovietskeho zväzu. NATO chápali ako projekt voči širšiemu spektru hrozieb, ktoré ukončením studenej vojny zďaleka nezanikli. To sa aj potvrdilo v nasledujúcich rokoch. Navyše, NATO v súčasnosti plní širšie úlohy ako len zabezpečovanie priamej obrany vlastných členov.

2

slovensko neposiela

2 % HDP

do “rozpočtu nato”

V prvom rade treba uviesť, že investície do obrany, merané zvyčajne v percentách HDP, sú investíciami do vlastných ozbrojených síl, pretože neexistuje niečo ako „spojenecké ozbrojené sily“ a „obranný rozpočet NATO“. Hoci je pravdou, že aj NATO ako organizácia disponuje istým spoločným balíkom peňazí na svoju prevádzku, jeho výška je len zlomkom oproti celkovým obranným výdavkom všetkých členských štátov dokopy. Pravdou je i to, že v roku 2006 bolo ministrami obrany NATO dohodnuté, že členské štáty budú vynakladať na svoju vlastnú obranu minimálne 2 % svojho HDP.

2 % HDP
Členstvo v nato
3

členstvo v nato

nepodkopáva

našu suverenitu

Naše rozhodnutie o vstupe do NATO bolo suverénne, nikto nás do neho netlačil. Rovnako to platí o každom rozhodnutí, ktoré v aliancii vznikne. V súlade s princípom konsenzu musí byť vždy výsledkom kompromisu a súhlasu všetkých. Či už ide o pozvanie nového člena, začatie novej operácie alebo misie, alebo o vznik novej iniciatívy. To však nemusí znamenať, že všetky členské štáty sa automaticky do všetkých iniciatív či operácií aj musia zapojiť. Navyše, NATO je medzivládna organizácia, v ktorej nedochádza k odovzdávaniu časti suverenity na spoločné inštitúcie.

4

slovensko

má Vplyv

na rozhodovanie nato

Toto tvrdenie má s realitou pramálo spoločného. Hlavným politickým rozhodovacím orgánom v NATO je Severoatlantická rada (NAC), v ktorej má každý členský štát jedno miesto a jeden hlas. Akékoľvek rozhodnutie je prijaté len vtedy, ak o ňom existuje konsenzus všetkých členov. Konsenzus je teda základným princípom, na ktorom je aliancia postavená od svojho založenia. Mušketierske heslo „jeden za všetkých, všetci za jedného“ má preto v NATO opodstatnenie nielen z hľadiska spoločnej obrany, ale aj z hľadiska tvorby rozhodnutí. Z toho vyplýva, že napríklad USA má v NATO rovnaký hlas ako Slovensko.

2 % HDP
Slovensko by nemalo vystúpiť z nato
5

slovensko by nemalo

vystúpiť z nato

a byť neutrálnym mostom medzi východom a západom

V prvom rade neplatí, že by neutralita, alebo lepšie povedané postavenie mimo nejakej vojenskej aliancie, automaticky zaručovalo mier. Príklad Ukrajiny je veľmi čerstvý a máme ho rovno za našou hranicou. Po druhé, neutralita by nám vzala ochranný dáždnik spojenectva so západnými mocnosťami, zvýšila našu zraniteľnosť a opäť nás vystavila vplyvu Moskvy. A po tretie, neutralita by si vyžiadala rozsiahle investície do ozbrojených síl, ktoré by sa už nemohli spoliehať na kapacity a spôsobilosti NATO. Preto žonglovať s pojmom neutrality či stredoeurópskeho mostu je nielen nezodpovedné, ale priam nebezpečné.

6

predsunutá prítomnosť

nato v pobaltí

nie je provokácia ruska

Rozšírená predsunutá vojenská prítomnosť NATO je obranná, primeraná, v súlade s medzinárodnými záväzkami a je hmatateľným potvrdením princípu článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Išlo o reakciu na nelegálnu a silovú anexiu časti Ukrajiny, teda suverénneho a nezávislého štátu. Tento krok nemôže byť provokačnou aktivitou NATO voči Rusku, keďže má značne obmedzený vojenský význam i potenciálne využitie. Je však veľmi dôležitým symbolom aliančnej solidarity a odstrašenia, ktoré deklaruje pripravenosť NATO reagovať na akékoľvek hrozby použitia sily proti územiu ktoréhokoľvek svojho člena.

Predsunutá prítomnosť
NATO nevidí rusko ako nepriateľa
7

NATO nevidí rusko

ako nepriateľa

Vzťah s Ruskom je od konca studenej vojny azda najsledovanejším vzťahom NATO s tretím štátom. Napriek tomu, že je komplikovaný, naďalej platí, že žiadny štát NATO nemá záujem na vojenskej konfrontácii s Ruskom. Všetky kľúčové dokumenty aliancie za uplynulé roky týkajúce sa Ruska síce deklarujú potrebu zvyšovania odstrašenia, jedným dychom však spomínajú aj nevyhnutnosť udržiavania vzájomného dialógu. Jeho kvalita však bude závisieť od ochoty i reálnych krokov oboch strán. I keď nateraz ostáva obmedzená, štáty NATO veria, že v budúcnosti dôjde k pozitívnej zmene.

8

NATO nedalo

prísľub rusku

že sa nebude rozširovať

Prijatie nového člena je od založenia organizácie, v súlade s článkom 10 Severoatlantickej zmluvy, výlučnou záležitosťou aliancie a pozvaného štátu. A to bez ohľadu na jeho geografické umiestnenie. Žiadna tretia strana v tomto procese nemôže byť ani brzdou, ale ani urýchľovačom. Bolo tomu tak pri všetkých doterajších fázach rozšírenia, a to tak počas, ako aj po ukončení studenej vojny. To však nemusí automaticky znamenať, že NATO má byť v týchto snahách netransparentné, alebo ich pred ostatnými štátmi skrývať. Naopak, otvorená diskusia na túto tému môže pomôcť stabilite vzťahov v celej Európe.

NATO nedalo prísľub rusku
NATO nie je teroristická organizácia
9

NATO nie je

teroristická organizácia

Činnosť teroristických organizácií je zameraná na šírenie strachu prostredníctvom opakovaných násilných akcií. Tie sa sústredia na civilné ciele a nerešpektujú pravidlá medzinárodného práva. Naproti tomu NATO reaguje na požiadavky konkrétnych krajín. Akákoľvek vojenská akcia si vyžaduje súlad s medzinárodným právom, teda najmä s Chartou OSN alebo mandátom Bezpečnostnej rady OSN. Použitie sily zo strany aliancie a spôsoby vedenia boja sú v súlade s princípmi tzv. vojnového práva. NATO navyše prináša mnohým krajinám konkrétnu pomoc pri budovaní ich bezpečnostných či iných zložiek štátu.

10

NATO neobvinilo Rusko z porušenia

zmluvy INF,

aby začalo preteky v zbrojení

Spomínaná zmluva zakazovala USA a Rusku vlastniť pozemné balistické rakety a strely s plochou dráhou letu s rozmedzím od 500 do 5 500 km. Rusko sa však rozhodlo túto zmluvu porušiť a rozmiestňovalo v Európe rakety, ktoré sa dajú ľahko ukryť. Opakované výzvy na nápravu členov NATO však Moskva ignorovala. Napriek tomu, že zmluva o INF od augusta 2019 neplatí, NATO nemá záujem o preteky v zbrojení. Naďalej sa cíti viazané medzinárodnými záväzkami kontroly zbraní a odzbrojovania. Zároveň nijakým spôsobom nezneužilo a ani neplánuje zneužiť situáciu na rozmiestňovanie nových zbraní.

NATO neobvinilo Rusko z porušenia zmluvy INF
created by (2020)
Tento web je chránený pomocou systému Google reCAPTCHA. Ochrana súkromia | Podmienky používania | Zásady používania cookies | Nastavenia cookies.